7 historických pamiatok UNESCO pre vašu dovolenku v Egypte

1. Pyramídy, Memfis a Sákkara

V Egypte nenájdete väčší turistický ťahák ako pyramídy v Gíze, jediný zo sedmičky divov sveta, ktorý prežil nástrahy dejín a zachoval sa až do súčasnosti. Týči sa na západnom okraji hlavného mesta Káhiry, na konci bulváru Al Haram. Na stavbe pyramíd, v skutočnosti hrobiek vládcov Starej ríše, sa v polovici 3. tisícročia pred n. l. podieľalo desaťtisíce otrokov. Najväčšia z nich, Chufuova (Cheopsova) pyramída, dosahuje úctyhodnú výšku takmer 140 metrov.
 

Pyramídy možno zaradiť do širšej oblasti pohrebísk v okolí zrúcanín starovekých miest Sákkara a Mennofer (Memfis). Kráľovskému pohrebisku v Sákkare dominuje stupňovitá pyramída kráľa Džosera, ktorej konštrukcia stavebne inšpirovala neskoršie stavby. Múzeum pod holým nebom v Mennoferi zahŕňa predovšetkým pozostatky z éry panovníkov Amenhotepa III., Ramzesa II. či Ptolemaia IV.

K najobdivovanejším častiam karnackého chrámu patrí najvyššia svätyňa boha Amóna s jazerom, Veľká stĺpová sála a najväčšie chrámové nádvorie Egypta s chrámami Sethiho II. a Ramzesa III. Za povšimnutie stojí aj dvojica obrovských sôch Ramessa II. z ružovej žuly, obelisk s váhou 143 ton a 15 metrov vysoká socha kráľa s malou soškou jeho dcéry a manželky.

3. Historická Káhira

Viac ako 20 miliónov obyvateľov, 160 tisíc exponátov vrátane pokladu faraóna Tutanchamóna v Egyptskom múzeu alebo 187 metrov vysoká „Káhirská veža“ s krásnym výhľadom na celé mesto vytvárajú z Káhiry jednu z najúchvatnejších metropol na svete. Výrazne sa na tom podieľa aj historicky mimoriadne cenná islamská štvrť zo 14. storočia.
 

Centrum islamskej štvrte tvorí Saladinova citadela, plniacu po stáročia úlohu vládneho sídla i obrannej pevnosti. Návštevníci si v jej areáli môžu prezrieť nádhernú mešitu pašu Sulejmana, Jozefovu studňu, Kováčsku vežu či Múzeum kráľovských kočiarov. Najväčší záujem však púta mešita Muhammada Aliho prezývaná „Alabastrová“, postavaná však až v 19. storočí v štýle osmanského baroka. K ďalším islamským pamiatkam Káhiry patrí aj Žiariaca mešita, Al-Ghúriho mauzóleum a veľký bazár Chán el-Chalílí.

Opravné práce našťastie pomohli historikom poodhaliť postavu kráľovnej Hatšepsut, ktorej život a činy doteraz halí rúško tajomstva. Jej nevlastný syn Thumose III., ktorého menom vládla ako regentka 22 rokov, totiž nechal po nástupe na trón meno nenávidenej macochy vymazať zo všetkých verejných stavieb a dokumentov.

5. Údolie kráľov

Po období pyramíd egyptskí panovníci prestali svoje hroby vystavovať na obdiv celému svetu a kvôli obavám z ich rabovania sa naopak nechávali pochovať čo najtajnejšie. Výsledok neďaleko západných nílskych brehov pri meste Luxoru tvorí pohrebisko faraónov a mocných šľachticov zvané Údolie kráľov. Napriek zamurovaniu, pevnému uzavretiu, zaplombovaniu a zamaskovaniu sarkofágov v hlbokej skalnej chodbe sa však vykrádačom hrobov podarilo dostať takmer ku všetkým ukrytým pokladom.
 

Vykrádačom unikla iba Tutanchamónova hrobka. Avšak aj to ostatné, čo v Údolí kráľov zostalo, stojí za pozornosť. Vo Východnom údolí sa ukrýva 61 hrobov, v Západnom údolí (Údolie opíc) sú zvyšné štyri hrobky. Včným spánkom tu spí napríklad Amenhotep II., Haremheb, Ramesse III., Sethi a Thumose III.

Údolie kráľovien sa tiahne blízko Údolia kráľov. V ňom sa tiež jednotlivé hroby architektonicky inšpirovali, majú však menšie rozmery a chudobnejšiu výzdobu. Ako prvá tu spočinula spanilá Satra, manželka Ramessa I. a matka Sethiho I.

7. Núbijské pamiatky

Úchvatné chrámy v Abú Simbel objavil švajčiarsky vedec Johann Ludwig Burckhardt v roku 1813. Pred zaplavením v dôsledku napúšťania Asuánskej priehradnej nádrže ich zachránila najväčšia záchranná akcia v dejinách archeológie, ktorú v 60. rokoch 20. storočia vykonali Egypt a USA. Pamiatky boli presunuté na ostrovček pri brehoch Násirovho jazera len 20 kilometrov od hraníc so Sudánom.
  Vznik stavieb sa datuje do 13. storočia pred n. l. Orientácia veľkolepého „veľkého chrámu“ zaručuje, že slnko počas jarnej a jesennej rovnodennosti ožiari sochy bohov Amenrea, Reharachteja a Ptaha, ktoré sú umiestnené hlboko v skale. Primárnym účelom chrámu však bolo šírenie slávy jeho staviteľa Ramessa II. Veľkého, najctižiadostivejšieho faraóna v dejinách.