Nalodíme sa na našu imaginárnu výletnú loď v Atlantickom oceáne. Preplávame 82 kilometrov dlhým Panamským kanálom zo severozápadu na juhozápad do Tichého oceánu a pozorne sa rozhliadame okolo seba, aby nám neuniklo nič pozoruhodné.
Vplávame teda do Panamského prieplavu z Atlantiku. Presnejšie by sme mali hovoriť o Karibskom mori, na ktorého severnom konci, vzdialenom 1 300 kilometrov, sa nachádza „ostrov slobody“ Kuba. To len pre lepšiu predstavu, v ktorej časti sveta sa približne nachádzame.
Pobrežie v tejto časti Panamy sa neustále krúti, navyše ho narúšajú ústia mnohých riek valiacich sa z rozsiahlych daždivých pralesov. Ich toky sú lemované množstvom jazier, ktoré paradoxne v 19. storočí sťažovali výstavbu (kvôli zavodneniu v období dažďov). Na Chagrese, najvýznamnejšej z riečok, bolo vytvorené obrovské umelé jazero, ktorým prejdeme viac ako polovicu dĺžky kanála. Ale nepredbiehajme, veď sme ešte ani nepreplávali Kolón.
Brána do Panamského prieplavu a druhá najväčšia bezcolná zóna na svete, Colón, sa rozprestiera pozdĺž východného pobrežia zálivu Bahía de Limón. Mestu dominuje gigantický kontajnerový terminál, preto turisti radšej zamieria k pevnosti Fuerte de San Lorenzo (UNESCO), ktorú postavili Španieli na prelome 16. a 17. storočia pri ústí rieky Chagres do Karibiku. Leží síce trochu bokom, ale spolu s druhou pevnosťou Portobelo patrí k najvýznamnejším opevneniam koloniálnej éry.
Akonáhle necháme Colón za sebou, dostaneme sa na zhruba 5-kilometrový úsek, ktorý vykopali robotníci pred viac ako 100 rokmi. Na jeho konci sa nachádzajú zámky Agua Clara, ktoré zdvíhajú lode 26 metrov nad hladinu mora, a v
Plavba pod mostom Puente de las Américas sa pomaly, ale isto blíži ku koncu. Na ľavoboku vidíme bývalú základňu Fort Grant, dôkaz americkej vojenskej prítomnosti v minulom storočí, na pravoboku vidíme plážové letovisko Playa Bonita a pred nami sa otvára mohutný Panamský záliv. A za ním, na juhu a juhozápade, sa rozprestiera rozľahlý Tichý oceán, modrý…
Jazero Gatún je jedným z najkrajších úsekov Panamského prieplavu. Vzniklo vyklčovaním a zaplavením tropického pralesa okolo rieky Chagres, ktorá z neho vyteká pod hrádzou vedľa Agua Clara. Z jazera, ktoré je približne deväťkrát väčšie ako priehrada Leiden, vykúkajú početné ostrovy, medzi ktorými sa preplietajú tradičné indiánske lode a zaoceánske plavidlá.
Jazero Gatún priamo susedí s Národným parkom Soberanía, doslova rajom vtákov a opíc. Zachovalo sa tu niekoľko pôvodných navigačných kameňov z takmer poltisíc rokov starej cesty Camino de Cruces, trasy španielskych nosičov zlata. V dedine Gamboa stojí za zmienku niekoľko miest. Prvým je Panama Rainforest Discovery Center, ekologický prírodný park s rozhľadňou, drevenými chodníkmi a priestranstvami v korunách stromov na lepšie pozorovanie vtákov a iných zvierat dažďového pralesa.
O kúsok ďalej priťahuje pozornosť romantikov primitívna lanovka Gamboar. Tu rieka Chagres náhle mení smer a loď po zvyšok svojej cesty Panamským prieplavom do Tichého oceánu opäť sleduje umelo vykopaný kanál. Asi po 8 kilometroch, tesne pred dedinou Paraíso, míňame Parque Municipal Summit botanickú a zoologickú záhradu. Medzi expozíciami aligátorov, hadov, jaguárov a iných tvorov dominuje pavilón harpyjí, panamského národného vtáka.
Oblasť Paraísa sa však môže pochváliť aj ďalšou skutočnosťou: križuje sa tu trojica rozmanitých dopravných trás medzinárodného významu. Cez vodný Panamský prieplav vedie vetva transkontinentálnej železnice Panamericana, ktorá spája Ohňovú zem s Aljaškou v podobe moderného mosta Puente Centenario. Niekoľko sto metrov východnejšie pod ním vedie prvá medzioceánska železnica na svete,
Páči sa vám náš článok? Zdieľajte ho na sociálnych sieťach a buďte aj inšpiráciou pre ostatných!