Len máloktorú krajinu v Európe zahaľuje také rúška tajomstva a neprebádanosti ako Albánsko. Destinácia pri južných brehoch Jadranu pritom ukrýva dlhé kilometre krásnych pláží, v posledných rokoch výrazne sa zlepšujúcu infraštruktúru i množstvo turistických zaujímavostí. Práve na ne sa teraz zameriame a predstavíme vám 12 tipov, čo vidieť na dovolenke v Albánsku.
Ľudia v starodávnej časti Beratu (svetové dedičstvo UNESCO) dodnes žijú v kamenných domoch ako v 15. storočí. Za bulharskej nadvlády mesto pomenovali Beligrad, v 19. storočí hralo významnú rolu v albánskom národnom obrodení. Z mnohých miestnych pamiatok sa najväčšej pozornosti teší stredoveký hrad Kalaja, byzantský chrám sv. Theodora, starý most Gorica alebo múzeum maliara ikon Onufriho.
Hlavné mesto predstavuje neopakovateľnú zmes stredovekých kostolov, islamských minaretov, socialistických panelákov a architektúry 21. storočia. K magnetom Tirany patrí Edhem Beyova mešita na Skanderbegovom námestí, katedrála sv. Pavla, budovateľská budova národného múzea, mauzoléum Envera Hodžu a moderná TD Tower či futbalový štadión Arena Kombëtare.
K prírodným tipom, kam ísť na dovolenke v Albánsku, patrí horský národný park Dajti nad metropolou Tiranou. Pod jeho najvyššií vrchol Mali i Dajtit (1 613 m), z ktorého je možné dovidieť až na tyrkysové Jadrnské more, jazdí už niekoľko rokov jediná kabínová lanovka v Albánsku. Vydať sa sem môžete aj za jaskyňami Pellumbas, do pôsobivého údolia rieky Erzen či k magickému jazeru Bovilla.
Súkromné mestečko Krujë pod horským hrebeňom Dajti sa tradične považuje za jedno z možných rodných miest albánskeho národného hrdinu Gjergja Kastriotiho. Do dejín sa tento bojovník proti Osmanskej ríši, zjednotiteľ drobných kniežactiev a tvorca samostatného albánskeho štátu zapísal pod prezývkai Skanderbeg či “Drak z Albánska”. Jeho život mapuje miestne múzeum.
Národný park Lura (Parku Kombetar Lurë-Mali i Dejes) leží necelých 100 km od Tirany a považuje sa za skutočnú divočinu. Bežne tu natrafíte na vlka, rysa či medveďa, civilizáciu zastupuje niekoľko pastvinových usadlostí a jediná cestička vedie do osady Lure e Vjeter. Romantiku oblasti dotvárajú početné ľadovcové jazerá. Ako napísal básnik Gjergj Fishta, “Kto nevidel Luru, nespoznal Albánsko.”
Keď sa povie Skadar, znie to albánsky a každému to Albánsko hneď evokuje. Aby tiež nie, veď Skadar (albánksy Shkodër či Shkodra) je významné mesto na severe, iba malý kúsok od sútoku Drinu s Bunë, na ktorý vzhliada rozľahlá pevnosť Rozafa. A navyše sa tak nazýva aj najväčšie balkánske jazero, ktoré jednou tretinou svojej rozlohy (celkom 356 km2) do Albánska zasahuje.
O obe dve najväčšie jazerá sa Albánsko delí s inými štátmi: o Skadarské jazero s Čiernou Horou a o Ochridské jazero na východe s Macedónskom. Vodný režim Ochridského (Pogradeckého) jazera zabezpečuje podzemná riečka zo susedného Prespanského jazera a odtok v podobe rieky Čierny Drin. Priezračná voda jazera, divoká krajina nad jeho brehmi a panenská príroda z neho robí dokonalý raj.
Fascinujúci tok najdlhšej albánskej rieky akoby nemal začiatku ani konca. Rodí sa sútokom Bieleho a Čierneho Drinu vo vodách priehradného jazera Fierza. Pri Skadare sa celkom 281 kilometrov dlhý Drin rozdeľuje, a zatiaľ čo hlavné severné rameno pohlcuje rieka Bunë, odtekajúca zo Skadarského jazera do Jadranu, južné rameno sa asi po 60 kilometroch vlieva do mora pri meste Lezhë.
Jedno z njavýznamnejších albánskych letovísk leží pri jadranskom brehu iba kúsok od Tirany. Je to zároveň najväčší prístav v krajine, historické mesto i rekreačné stredisko. Durrës (slovensky Drač) sa môže pochváliť dlhou, piesočnatou plážou, rímskym amfiteátrom a tiež “pohľadnicovým” mólom Ventus Harbor, ktoré sa tiahne do mora pri parku Shetitorja Vollga. A všade vládne živý turistický ruch.
Srdce národného parku Theth tvorí údolie rieky Shale, nad ktorým sa dvíhajú najvyššie vrcholy Maja e Radohimes (2 568 m) či Maja Alijes (2 471 m). Park vznikol roku 1966 v pohorí Bjeshkët e Nemuna (tzv. Albánske Alpy - v Čiernej Hore to je Prokletije) a návštevníkov fascinuje temnými skalnými stenami, divokými riekami, vodopádmi a jazierkami, podivuhodnými horskými štítmi a hlbokými lesmi.
Na národný park Theth nadväzuje ďalší skvost, oveľa rozsiahlejšia chránená rezervácia Valbona. Táto divoká a turistami doposiaľ neobjavená oblasť sa tiahne pozdĺž hranice s Čiernou Horou a na jej ploch 80 km 2 sa vypína napríklad druhý najvyšší albánsky vrchol Maja Jezerce (2 694 m). Pyramídovitý štít Kollate e Keqe (2 534 m) je pod názvom Zla Kolara pre zmenu najvyššou horou susednej Čiernej Hory.
Najvyššia hora Albánska sa nazýva Veľký Korab (Mali i Korabit) a dosahuje nadmorskej výšky 2 764 metrov. Na vysokohorskú turistiku láka krajinou plnou prudkých skalných stien, ďalekých výhľadov, alpských lúk a krištálovo čistých jazierok (ako ľadovcové Gramë). A pokiaľ si na tisícmetrové prevýšenie netrúfnete, môžete sa aspoň kochať rozprávkovými pohľadmi na Korab z okolitých dediniek.
Páči sa vám náš článok? Zdieľajte ho na sociálnych sieťach a buďte tiež inšpiráciou pre ostatných