1. FISCHER Blog
  2. Tipy a inšpirácie
  3. 7 historických pamiatok UNESCO pre vašu dovolenku v Egypte

7 historických pamiatok UNESCO pre vašu dovolenku v Egypte

Čo sa dozviete?

    Čím to je že nás Egypt priam magickou silou láka na dovolenku? Kúpanie, potápanie v Červenom mori alebo historické pamiatky? Je to jeho unikátna atmosféra a prísľub absolútneho relaxu v tieni dávnej histórie. Najvýznamnejšie pamiatky Egypta sa dostali na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Cesta k nim od rekreačných stredísk zaberie síce trochu času, ale ich prehliadka stojí za to. Zoznámte sa so šiestimi starovekými a jednou novšou pamiatkovou lokalitou v Egypte.

    1. Pyramídy, Memfis a Sákkara

    V Egypte nenájdete väčší turistický ťahák ako pyramídy v Gíze, jediný zo sedmičky divov sveta, ktorý prežil nástrahy dejín a zachoval sa až do súčasnosti. Týči sa na západnom okraji hlavného mesta Káhiry, na konci bulváru Al Haram. Na stavbe pyramíd, v skutočnosti hrobiek vládcov Starej ríše, sa v polovici 3. tisícročia pred n. l. podieľalo desaťtisíce otrokov. Najväčšia z nich, Chufuova (Cheopsova) pyramída, dosahuje úctyhodnú výšku takmer 140 metrov.
     
    Romantický pohľad na egyptské pyramídy uprostred pušte
    Realita je avšak taká, že rýchlo sa rozrastajuca Káhira pyramídy nemilosrdne pohlcuje

    Pyramídy možno zaradiť do širšej oblasti pohrebísk v okolí zrúcanín starovekých miest Sákkara a Mennofer (Memfis). Kráľovskému pohrebisku v Sákkare dominuje stupňovitá pyramída kráľa Džosera, ktorej konštrukcia stavebne inšpirovala neskoršie stavby. Múzeum pod holým nebom v Mennoferi zahŕňa predovšetkým pozostatky z éry panovníkov Amenhotepa III., Ramzesa II. či Ptolemaia IV.

    Chrám v Karnaku 1

    2. Chrám v Karnaku

    Najväčší chrámový komplex starovekého Egypta, chrám v Karnaku, leží na severnom okraji Luxoru (Vesetu). Založil ho Senusret I. okolo roku 1950 pred n. l. a ďalších 1 500 rokov ho budovali význační vládcovia na čele s Thumosom I., Hatšepsut, Haremhebom a Ramessom I.
     

    K najobdivovanejším častiam karnackého chrámu patrí najvyššia svätyňa boha Amóna s jazerom, Veľká stĺpová sála a najväčšie chrámové nádvorie Egypta s chrámami Sethiho II. a Ramzesa III. Za povšimnutie stojí aj dvojica obrovských sôch Ramessa II. z ružovej žuly, obelisk s váhou 143 ton a 15 metrov vysoká socha kráľa s malou soškou jeho dcéry a manželky.

    3. Historická Káhira

    Viac ako 20 miliónov obyvateľov, 160 tisíc exponátov vrátane pokladu faraóna Tutanchamóna v Egyptskom múzeu alebo 187 metrov vysoká „Káhirská veža“ s krásnym výhľadom na celé mesto vytvárajú z Káhiry jednu z najúchvatnejších metropol na svete. Výrazne sa na tom podieľa aj historicky mimoriadne cenná islamská štvrť zo 14. storočia.
     
    Panoráma Káhiry z parku Al-Azhar, vľavo Citadela
    Alabastrová mešita v Káhire je neprehliadnuteľná

    Centrum islamskej štvrte tvorí Saladinova citadela, plniacu po stáročia úlohu vládneho sídla i obrannej pevnosti. Návštevníci si v jej areáli môžu prezrieť nádhernú mešitu pašu Sulejmana, Jozefovu studňu, Kováčsku vežu či Múzeum kráľovských kočiarov. Najväčší záujem však púta mešita Muhammada Aliho prezývaná „Alabastrová“, postavaná však až v 19. storočí v štýle osmanského baroka. K ďalším islamským pamiatkam Káhiry patrí aj Žiariaca mešita, Al-Ghúriho mauzóleum a veľký bazár Chán el-Chalílí.

    Chrám Hatšepsut 1

    4. Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut

    Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut stojí na úpätí vysokej skalnej steny v lokalite Dér el-Bahrí neďaleko mesta Luxor. Architekt Senenmut ho rozdelil do troch terás – spodné obklopovali kvitnúce záhrady a plantáže papyrusu, strednú v podobe kolonády dopĺňa dvojica kaplniek po stranách pilierových chodieb a horná doteraz nebola otvorená verejnosti. Od objavu komplexu v 19. storočí majú totiž archeológovia plné ruky práce s jeho rekonštrukciou.
     

    Opravné práce našťastie pomohli historikom poodhaliť postavu kráľovnej Hatšepsut, ktorej život a činy doteraz halí rúško tajomstva. Jej nevlastný syn Thumose III., ktorého menom vládla ako regentka 22 rokov, totiž nechal po nástupe na trón meno nenávidenej macochy vymazať zo všetkých verejných stavieb a dokumentov.

    5. Údolie kráľov

    Po období pyramíd egyptskí panovníci prestali svoje hroby vystavovať na obdiv celému svetu a kvôli obavám z ich rabovania sa naopak nechávali pochovať čo najtajnejšie. Výsledok neďaleko západných nílskych brehov pri meste Luxoru tvorí pohrebisko faraónov a mocných šľachticov zvané Údolie kráľov. Napriek zamurovaniu, pevnému uzavretiu, zaplombovaniu a zamaskovaniu sarkofágov v hlbokej skalnej chodbe sa však vykrádačom hrobov podarilo dostať takmer ku všetkým ukrytým pokladom.
     
    Celkový pohľad na Údolie kráľov
    Vstupy do jednotlivých hrobiek v Údolí kráľov

    Vykrádačom unikla iba Tutanchamónova hrobka. Avšak aj to ostatné, čo v Údolí kráľov zostalo, stojí za pozornosť. Vo Východnom údolí sa ukrýva 61 hrobov, v Západnom údolí (Údolie opíc) sú zvyšné štyri hrobky. Včným spánkom tu spí napríklad Amenhotep II., Haremheb, Ramesse III., Sethi a Thumose III.

    Údolie kráľovien 1

    6. Údolie kráľovien

    Veľkolepé Údolie kráľovien, ktorého označenie vymyslel slávny archeológ Jean-François Champollion, tvorí súčasť tébskej nekropoly. V niekoľkých desiatkach hrobov, z ktorých najväčšou krásou sa pýši zrejme hrobka kráľovnej Nefertari, našli večný odpočinok manželky faraónov, panovníčky a princezné.

    Údolie kráľovien sa tiahne blízko Údolia kráľov. V ňom sa tiež jednotlivé hroby architektonicky inšpirovali, majú však menšie rozmery a chudobnejšiu výzdobu. Ako prvá tu spočinula spanilá Satra, manželka Ramessa I. a matka Sethiho I.

    7. Núbijské pamiatky

    Úchvatné chrámy v Abú Simbel objavil švajčiarsky vedec Johann Ludwig Burckhardt v roku 1813. Pred zaplavením v dôsledku napúšťania Asuánskej priehradnej nádrže ich zachránila najväčšia záchranná akcia v dejinách archeológie, ktorú v 60. rokoch 20. storočia vykonali Egypt a USA. Pamiatky boli presunuté na ostrovček pri brehoch Násirovho jazera len 20 kilometrov od hraníc so Sudánom.
     
    Chrám Abú Simbel v obklopení vôd Asuánskej priehrady
    Interiér chrámu Abú Simbel
    Vznik stavieb sa datuje do 13. storočia pred n. l. Orientácia veľkolepého „veľkého chrámu“ zaručuje, že slnko počas jarnej a jesennej rovnodennosti ožiari sochy bohov Amenrea, Reharachteja a Ptaha, ktoré sú umiestnené hlboko v skale. Primárnym účelom chrámu však bolo šírenie slávy jeho staviteľa Ramessa II. Veľkého, najctižiadostivejšieho faraóna v dejinách.
     
    Avatar
    1. 5. 2022
    Josef Křenek

    Páči sa vám náš článok?
    Zdieľajte ho na sociálnych sieťach a buďte tiež inšpiráciou pre ostatných!